Dátum narodenia: Bratislava
Dátum úmrtia: , Bratislava
Životopis
Od troch rokov vyrastala iba s matkou. Jej otca, doktora Františka Galana, ktorý bol za Slovenského štátu generálnym riaditeľom obilnej spoločnosti a po vypuknutí SNP poslal časť zásob do skladov na strednom Slovensku, totiž Nemci poslali s posledným transportom do koncentračného tábora v Mauthausene, kde v roku 1945 zahynul.
Počas základnej školy mala Elena veľa záľub, od umeleckých až po športové: venovala sa tancu, baletu, spevu i krasokorčuľovaniu. V siedmej triede vyhrala matematickú olympiádu. V roku 1957 sa jej mama druhýkrát vydala a na istý čas odišla so svojím manželom, diplomatom, do Afganistanu. O Elenu sa zatiaľ starala babička. Na strednej škole náhodou dostala malú úlohu v televíznom hudobnom programe. Tam si ju všimli a pozvali na konkurz televíznych hlásateliek.
Úspešne ho zvládla, a tak mohla na Mikuláša v roku 1957 podpísať svoju prvú zmluvu s televíziou. Ešte nemala ani 17 rokov. Neskôr si s úsmevom zaspomínala, že keď sa raz v tom čase objavila na obrazovke neskoro večer, jeden z divákov zatelefonoval do televízie, aby „tú malú poslali spať.“
Keďže ona sama i jej tri kolegyne Blažena Kočtúchová, Jarmila Košťová a Dana Hermanová boli priekopníkmi, u nás doteraz neznámej profesie a nemal im kto poradiť, Elena sa inšpirovala sledovaním hlásateliek maďarskej a rakúskej televízie.