Slovenské národné povstanie (29.8. - . 1944)

Copyright Disclaimer: Under Section 107 of the Copyright Act 1976, allowance is made for “fair use“ for purposes such as criticism, comment, news reporting, teaching, scholarship and research. Fair use is a use permitted by copyright statute that might otherwise be infringing. Non-profit, educational or personal use tips the balance in favor of fair use. Dnešné video je venované k 75. výročiu vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP), kedy sa slovenský národ a jeho armáda postavila na ozbrojený odpor skupinám nemeckého Wehrmachtu a Waffen SS, ktoré začali okupovať Slovensko. Aj keď bolo síce SNP po 2 mesiacoch vojensky potlačené, povstalci sa nevzdávali a vydali sa do hôr, kde pokračovali v boji až do jari 1945, čiže až do úplného oslobodenia vojakmi Červenej a rumunskej armády 1. československého armádneho zboru. Vďaka Povstaniu sa Slovensko vo vojne zaradilo do bloku protinacistickej koalície a patrilo tak medzi víťazné národy v 2. svetovej vojne. Po vzniku Slovenského štátu (14. marec 1939), ktorý sa stal z Hitlerovej vôle, pričom A. Hitler na dr. Tisu v Berlíne natlačil, aby vyhlásil samostatnosť Slovenska, ináč mu hrozí nemecká, maďarská a poľská okupácia, sa Slovensko stalo nemeckým vazalom. V septembri 1939 sa Slováci po boku Nemcov zúčastňujú invázie do Poľska a v júni 1941 aj do Sovietskeho zväzu. V ZSSR sú slovenskí vojaci svedkami brutálnych nemeckých zákrokov voči miestnym civilistom a mnohí Slováci dezertujú a idú k partizánom. Neskôr, keď sa v lete 1944 zdá, že Nemecko vojnu prehrá, začínajú na Slovensku vznikať partizánske skupiny a z Kyjeva v priebehu júla - augusta 1944 do slovenských hôr pristávajú aj špeciálne sovietske partizánske skupiny, ktoré nemeckým oddielom prechádzajúcim cez Slovensko robia značné problémy. Slovenská armáda a žandárstvo odmieta bojovať proti partizánom a ani stanné právo z 12. augusta vydané slovenskou vládou nedokáže odradiť ľud od pomáhania partizánom. Napokon sa nemecká a slovenská vláda dohodnú na vyslaní nacistickej armády na Slovensko, čo sa uskutočňuje 29. augusta 1944 predpoludním. Nemecké skupiny v ten deň narazili pri Žiline na silný odpor nielen partizánov, ale tiež vojakov miestnej posádky, ktorá sa rozhodla Žilinu brániť. Večer 29. augusta generál Ján Golian vydáva rozkaz slovenskej armáde a partizánom, aby sa postavili na odpor nemeckým silám, ktoré okupujú Slovensko (heslo znelo “Začnite s vysťahovaním!“). V Banskej Bystrici vzniká centrum ozbrojeného povstania a stredné Slovensko sa vďaka veľa pohoriam a dolinám stáva pre povstalcov opornou baštou. Avšak už v prvých dňoch Nemci odzbrojili väčšinu posádok na západnom a východnom Slovensku a tiež odzbrojili 2 divízie pri Prešove, čím spôsobili povstaniu citeľnú ranu, kvôli ktorej sa povstalecké územie dostalo na strednom Slovensku do obkľúčenia. Povstalci sa nevzdávajú a bojujú s nacistickými okupantami pri Strečne, Telgárte, Partizánskom, Vlkolínci, Dolnom Kubíne, Žiari nad Hronom a inde. V priebehu septembra a októbra je v Kapratoch na pomoc SNP uskutočnená útočná operácia, ktorej cieľom bolo viazať nemecké divízie, ktoré mali byť stiahnuté zo Slovenska do Karpát a rýchlym prienikom sa dostať k Banskej Bystrici. Lenže nemecká obrana v Karpatoch je veľmi silná a počasie je typicky jesenné s častým dažďom, čo spomaľuje postup vojakov ČA a 1. ČSAZ. Aj tak sa síce podarilo preniknúť na Slovensko, ale do B. Bystrice to bolo veľmi ďaleko. Napokon sa povstalecké územie pod technickou prevahou Nemcov rúca a 27. októbra je v nemeckých rukách Banská Bystrica. Povstalci sa 28. októbra rozhodli pre ústup do hôr, aby pokračovali v ďalšej vojne - partizánskej. 30. októbra je v B. Bystrici konaná nemecko-slovenská vojenská prehliadka, kde J. Tiso vyznamenal nacistických vrahov za potlačenie SNP. Onedlho sa začína brutálny teror a besnenie nemeckých okupantov, pričom od novembra 1944 do apríla 1945 kruto umučia a následne zabijú 12 000 Slovákov, ktorých zakopú v 211 masových hroboch po celom Slovensku a z partizánskej podpory je vypálených 102 slovenských obcí a dedín. Kruté nacistické vyčíňanie sa skončilo až 3. mája 1945, kedy sú posledné nemecké sily na Kysuciach zlikvidované a vojaci armády ZSSR, Rumunska, ČSR a slovenských partizánov úspešne oslobodili Slovensko od nacistickej nadvlády. Po vojne, v rokoch 1948-89 si povstanie začali privlastňovať komunisti a partizánov vykresľovali ako komunistických hrdinov (aj keď tiež spáchali zločiny) a bolo na túto tému natočených mnoho filmov (Vlčie diery, Kapitán Dabač, Deň, ktorý neumrie...). Hudba: 1. Svetozár Stračina - Zajtra bude neskoro (0:17 - 2:12) 2. Svetozár Stračina - Povstalecká história (dirigoval František Belfín, 2:25 - 4:51) 3. Alexandra Nikolajevna Pachmutovová - Večná sláva hrdinom (dirigoval Anatolij Vasilievič Malcev, 5:20 - 8:55) 4. Dmitrij Dmitrievič Šostakovič - 7. symfónia “Leningradská“, finále 4. časti “Allegro non troppo“ (dirigoval Leonard Bernstein, 9:15 - 12:45) Dajte Like, respektíve Odber alebo píšte komentáre.