АЛЫЕ ПАРУСÁ (hymna ruských absolventov)

Túto pesničku spievaju absolventy stredných škôl. Náchové plachty sú symbolom nádeja mladých na šťastný život. V Petrohrade a iných primorských mestách koncom júna oslavuje sa Deň absolventa, a do prístavu vchádza plachetnica s náchovými plachtami, a potom nasleduje ohňostroj. Tradicia pramení z novely Alexandra Grina “Náchové plachty“. Tám sa hovorí o dievčatku sirote, čo bývala pri mori. Nemala veľa lásky v živote, a tak jeden dobrý človek povedal jej, že to je nič, však keď vyraste, tak po ňu príde dobrý princ a to na nádhernej lodi s náchovými plachtami., a že bude ju mať veľmi rad. Dievčatko to vzalo vážne, a každé ráno pred prácou sedelo na brehu, a dívala sa na obzor. Poniektoré jej posmievali sa, iné ju ľutovali... Keď mala 16 rokov, tak cez dedinu autom išel mladý človek z kraľovskej rodiny. Všimol si dievča, a zapadlo mu do duše. A spýtal sa dedinčanov o nej. Tie povedali, že je to dobrá sirota, ale trochu poblaznená, lebo každé ráno sedí na brehu a čaká na loď s náchovými (!) plachtami, vraj po ňu príde princ. A keďže ten mládik nemohol na ňu zabudnúť, tak potom nariadil, aby na jeho plachetnici vymenili plachty na náchové, a... jedného všedného rána... Novela je preložená do češčiny, a odporúčam prečítať aj iné poviedky Alexandra Grina: sú veľmi dobré v rôznych zmysloch...